2x Beckett
2x Beckett
Viaceré kritiky opisujú tvorbu Samuela Becketta ako - odmietajúcu tradície drámy 20. storočia, jej postupy a konvencie. Beckettova tvorba sa pohybuje niekde na rozhraní reálneho života a hypotézy, ktorá akoby smerovala proti bežným životným skúsenostiam a ostro naznačovala bezvýchodiskovosť ľudského údelu. Práve preto, ak sa pozrieme do nedávnej milosti, bola absurdná dráma vyhostená z našich javísk. Vrátiť jedného z najvýznamnejších autorov modernej literatúry - Samuela Becketta na naše javiská, nie je jednoduchá úloha. Projekt 2x Beckett je už tretím projektom, ktorý sa na javisku divadla a.ha snaží o zviditeľnenie tohto významného autora a dramatika. Inscenoval som tu jeho hry Šťastné dni a Koniec hry, a tituly vybrané pre aktuálny projekt, okrem iného sledujú celosvetové podujatia, ktoré sa uskutočnia pri príležitosti 20. výročia úmrtia autora.
Prvá z dvojice hier - Krappova posledná páska bola prvýkrát uvedená v Londýne v roku 1958, u nás nedošlo k jej uvedeniu napriek tomu, že patrí medzi najvýznamnejšie diela autora, popri hrách Šťastné dni, Koniec hry a Čakanie na Godota. Táto hra ponúka hercovi výnimočnú príležitosť, lebo ide o monodrámu, ktorá si vyžaduje od herca plnú účasť a nasadenie, a zároveň je veľkou výzvou pre režiséra. Írsky kritik McLuhan hovorí o tejto hre ako o mýte: „vecou tohto mýtu je, že človek (a zároveň herec) sa stáva fascinovaný tým, čo vytvára a čo je mimo neho, teda nie sebou samým." Hlavná postava Krapp je vlastne akýsi novodobý „Narcis", ktorý v prenesenej podobe reflektuje svojou posadnutosťou súčasného konzumného človeka. Odkláňa sa od sebapoznania a smeruje, vo svojej osamotenosti k vonkajškovým hodnotám.
Druhým titulom je hra Stupaje, ktorá spadá do neskoršieho obdobia (70. roky) Beckettovej tvorby, poznačenej redukciou a úspornosťou textov. Hra rozvíja tému časovosti, existencie „seba" a jeho fragmentácie, tému rozpadu osobnosti a jej dualizmu. Beckett sa v tejto hre zaoberá témou ženy, v tomto prípade témou vzťahu matky a dcéry. Stupaje je hra vizuálne a tematicky pôsobivá. Beckett tu vytvoril dve pozoruhodné postavy, ktoré reprezentujú dva najdôležitejšie archetypy ženy. Tak ako sa v predchádzajúcej hre stáva centrom pozornosti muž, tu je to žena, ženstvo, ktoré autor podrobne skúma. Téma tejto hry je však ešte užšia, týka sa rodičovstva a najmä materstva. Hlavnými postavami sú matka a dcéra; autor odkrýva dvojznačnosť a univerzálnosť tohto vzťahu.
Cieľom našej inscenácie je predstaviť divákovi uvažovanie o modernom divadle, špeciálne o francúzskom, v čo najvýstižnejšej forme. Beckett totiž reprezentuje určitý prúd a štýl písania, ktorý je stále živený súčasným interpretačným divadlom francúzskym, ale aj európskym. Chceme slovenskému divákovi ponúknuť iný typ divadla, na aký je zvyknutý v našej slovenskej realistickej tradícii.
Martin Hvišč
Produkcia: Jana Oslancová, Jana Kováčová
Preklad: Martin Hvišč
Dramaturgia: Juraj Hubiňák, Richard Šteinhübel
Scéna a kostými: Rastislav Hablák
Hudba: Marek Škvarenina
Réžia: Martin Hvišč
Obsadenie: Ján Kožuch
Miroslava Dudková
Jana Oľhová
Premiéra: 13. 12. 2009 o 19.00
