Divadlo a.ha

slovensky | english

Éric-Emmanuel Schmitt o svojom obrátení na vieru a o svojej hre Evanjelium podľa Piláta

„Bola to dlhá cesta. Narodil som sa ako ateista, vyrastal som v ateistickom prostredí a k ateizmu som sa hlásil aj v období dospievania. Potom som sa zmenil. Prešiel som viacerými etapami. Štúdium filozofie otriaslo mojimi istotami neverca a urobilo zo mňa agnostika. Descartes, Kant a Hegel mi ukázali, že o Bohu sa dá uvažovať, že jeho existencia je mysliteľná. Keď som mal dvadsaťdeväť rokov, vybral som sa na dobrodružnú cestu po Sahare. A tam som dostal najkrajší dar, aký som v živote vôbec mohol dostať: vieru. Jednu noc som na púšti zablúdil a ocitol som sa na prahu smrti. Uprostred noci, sám pod holým nebom, smädný, hladný a vyčerpaný som odrazu pocítil milosť a uveril som. Namiesto strachu som cítil obrovskú dôveru.
(...) Tému mystickej noci som spracoval vo viacerých dielach a v rôznych podobách. Je prítomná najmä v mojich divadelných hrách Hotel dvoch svetov (L'Hôtel des Deux Mondes), Návštevník (Le Visiteur) a, samozrejme, v Evanjeliu podľa Piláta."

„Evanjelium podľa Piláta je literárnym svedectvom môjho obrátenia na vieru. Pilát, to som ja. Aj Pilát je spočiatku ľahostajný, ukrižovanie Krista sa ho netýka, umyje si ruky. Jeho pohľad na to, čo sa okolo neho deje, je čisto politický a pragmatický. Až neskôr si začne klásť otázky a na spôsob amerického súkromného detektíva sa pustí do vyšetrovania prípadu Ježiš. Pilát na konci hry síce neuverí, uverí jeho manželka, prijme však myšlienku, že existuje tajomstvo, ktoré je omnoho väčšie ako všetko to, s čím sa dovtedy mohol stretnúť. (....) Evanjelium podľa Piláta som nenapísal preto, aby som to tajomstvo rozlúštil, skôr preto, aby som ho sprítomnil, aby som ho urobil hmatateľným a možno ešte tajomnejším."

Uvodná stránka