Divadlo a.ha

Divadlo Pôtoň, Levice.

Boli časy, keď Shakespeara hrali výhradne muži. Boli časy, keď na javisku stál rovnaký počet hercov, koľko postáv mal autor v popiske. Boli časy, keď vražda spôsobovala na zátylku zimomriavky. Tie časy skutočne boli...

Dojčila som, viem. Sladké je ľúbiť dieťa, ktoré saje a usmieva sa. Ale bola by mu vytrhla prsník z ďasien bezzubých a lebku rozbila... nech prisahám to.
(Lady Macbeth)

Najdôležitejšou konvenciou anglického renesančného divadla bolo výlučne mužské obsadenie. Ženské postavy hrali mladí chlapci vo veku 8 až 15 rokov. Chlapci vystupovali nielen v úlohách mladých dievčat, ale hrali aj komplikované postavy starších a zrelých žien.

Shakespeare sa vo svojich hrách často ešte zložitejšie pohráva so zámenou mužskej a ženskej identity a s dobovou konvenciou mužského herectva. Najextrémnejším prípadom viacnásobne stupňovanej zámeny a prevlekovej hry je postava Rosalindy v komédii "Ako sa Vám páči", kde v alžbetínskom divadle chlapčenský herec stvárňoval mladú ženu Rosalindu, ktorá sa prezliekla za muža Ganymeda, ktorý v štvrtom dejstve hrá, že je žena.
(in: Úvod do shakesperovského divadla; Jana Bžochová - Wild)

Roku 1807 vyšli v tomto zmysle dva "pomníky novej domáckosti", ktoré predurčili dominantnú podobu Shakespeara na celé storočie: dvadsať Shakespearových hier v edícii The Family Shakespeare (Rodinný Shakespeare) a dvadsať hier v prozaickom prerozprávaní pod názvom Tales from Shakespeare (Poviedky zo Shakespeare). Oba projekty, zamerané na mladé čitateľské publikum, boli z väčšej časti dielom žien.
(in: Začarovaný ostrov? Shakespearova búrka inak; Jana Bžochová - Wild)

Ak ešte Friedanová tvrdila, že "žena je človek, ktorý rodí deti", tak najnovšie utopické vízie feministiek už vidia túto ženskú výsadu celkom bez mužov. Ich cieľom je vo sfére ľudskej spoločnosti zrušiť dualizmus, na ktorom stojí náš svet. A hoci sa ešte budú striedať noc a deň, teplo a chlad, ako aj iné pre život neodmysliteľné duality, v pohlaví budúcnosti by mali byť už len ženy a ženy. A to (paradoxne) ženy v úlohe žien a ženy v úlohe mužov. Ak Sibyla hrozila, že zánik sveta nastane, až ženy začnú nosiť nohavice, potom sme už len krôčik od zániku (toho "starého", prírodu rešpektujúceho, humánneho) sveta.
(in: Feminizmus - utópia, ktorá hrozí stať sa skutočnosťou; Gustáv Murín)

Preklad: Jozef Kot a Zora Jesenská
Úprava: Iveta Jurčová a Michal Ditte
Dramaturgia a texty piesní: Michal Ditte
Hudba: Martin Čorej

Réžia: Iveta Jurčová

Hrajú: Henrietta Rab, Jana Lieskovská , Slávka Daubnerová, Peter Kawiak, Zoltán Godar

Autor

William Shakespeare

Najväčší dramatik vrcholnej renesancie, ktorý však presahuje svoju epochu a rámec jedného umeleckého obdobia. Napísal takmer 40 hier - historické hry, tragédie. komédie a tragikomédie. Písal aj poéziu. Shakespeare reaguje na prudký vývin svojej doby a citlivo vycítil krízu ducha, odchod starého feudálneho poriadku a nástup kapitalistických vzťahov, prekonanie stredovekej morálky a hľadanie nového humanistického obsahu. Ako 18-ročný sa oženil a jeho život plynul pokojne a bez vonkajších zvratov. Pôsobil ako herec a neskôr mal vlastnú divadelnú spoločnosť. Zomrel ako 52-ročný v rodnom Stratforde nad Avonom. Vo svojej tvorbe vychádzal zo starších predlôh (básne, romány, historické diela, najmä Plutarchos a kroniky Anglicka, Škótska a Írska), ktoré naplnik súčasným obsahom.

Recenzia

Hravý Shakespeare

Divadlo Pôtoň, Levice. William Shakespeare: Shake - ShakespeaRe. Preklad: Jozef Kot a Zora Jesenská. Úprava: Iveta Jurčová a Michal Ditte. Dramaturgia a texty piesní: Michal Ditte. Hudba: Martin Čorej. Réžia: Iveta Jurčová.

Nezávislé profesionálne divadelné zoskupenia sú dôležitou súčasťou každej vyspelej kultúry. Rodia nových tvorcov, sú živnou pôdou nových inscenačných poetík, vedú tvorivý dialóg s oficiálnym divadlom, vychovávajú pre divadelnú kultúru nového diváka. Nezávislá divadelná scéna na Slovensku však už roky živorí. Keďže štát nemá jasnú dotačnú politiku pre kultúru, nevytvára ani základné parametre kultúrneho trhu, v ktorom by si nové divadlo mohlo nájsť svoj priestor. Ak mladé nekonvenčné divadlo vznikne mimo kultúrneho centra, patrí sa aktivite venovať zvýšenú pozornosť. Aby náhodou pozitívnu energiu nezničil miestny bezohľadný "trh", keďže alternatívne divadlo negeneruje okamžitý finančný efekt.

Divadlo Pôtoň je mladé zoskupenie, ktoré chce objavovať nové divadlo v Leviciach. Za tri roky vyprodukovalo už šesť inscenácií, ale aj dva ročníky workshopu tvorivého písania fabula rasa. Najnovšou inscenáciou divadla je úprava Shakespearovho Macbetha od Ivy Jurčovej a Michala Ditteho. V komornom prostredí centra Dve slová rozohráva najmä trojica protagonistiek, Henrietta Rab, Jana Lieskovská a Slávka Daubnerová variácie na známy krvák veľkého alžbetínca. Od začiatku priznávajú vlastné pravidlá hry. V ich dodržiavaní sú po celý čas dôsledné. Zahrajú všetky dôležité zvraty príbehu, obsiahnu všetko napätie predlohy, pretlmočia hrôzy z manipulácie. Pritom si zachovávajú jemný nadhľad. Hravosť znásobujú prirodzeným pohrávaním sa s výtvarnými znakmi, ale aj s hudbou. Saxofón Jany Lieskovskej, klávesy Slávky Daubnerovej, gitara Henrietty Rab a vokály všetkých dokopy sú bonusom aj takej bohatej, pri tom skromnej inscenácie. V Divadle Pôtoň Shakespeara poriadne premiešali, ale nič z jeho vzácnych vôní a chutí nezašantročili. Naopak, vlastnou hravosťou výrazne znásobili. Robia radosť sebe a isto aj divákom.

28. 2. 2007 | Denník SME | Oleg Dlouhý Autor je divadelný kritik

Inscenácia realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR