PraFaust
Doktora Fausta, ktorý skutočne žil v Nemecku v časoch Lutherových, pokladali už vtedy za mága. S touto „povesťou“ prešiel aj do literatúry. Faust sa spojí s diablom Mefistom, zapredá mu dušu za plnosť života na zemi a po smrti prepadne peklu. Goethe Fausta zušľachtil: tomu už ide nielen o pôžitky, ale tiež o poznanie, o plodnú aktivitu, o vyššie bytie i hodnoty. Tento Faust sa postupne oslobodzuje zo závislosti na diablovi, pričom na svojej bohatej životnej púti prežíva najrozličnejšie udalosti a peripetie. Jednou z nich je tragická láska ku Grétke.
Koncom roku 1771 Goethe sledoval vo Frankfurte súdny proces so slobodnou matkou margarétou Brandtovou, ktorá zabila svoje novorodenča, za čo ju súd odsúdil na trest smrti, ktorý bol aj vykonaný. A tu sme pri prameni Goetheho najosobnejšieho prínosu do faustovskej látky: tragédie dievčaťa Gretchen (Margaréty, Grétky), ktorá sa stane jedným zo symbolov celého diela.
Preklad: Milan Richter
Hrajú: Vladimír Jedľovský , Magdaléna Košická , Ján Kroner , Jana Lieskovská
Réžia: Štefan Korenči
O autorovi:
Johann Wolfgang Goethe
(* 28. august 1749, Frankfurt nad Mohanom – † 22. marec 1832, Weimar) bol nemecký básnik, humanista, vedec, politik a mysliteľ.
Jeho názor na život a svet je zčasti vyslovený v jeho básnickom diele, najmä vo „Faustovi“ a v mnohých básňach staršieho obdobia, zčasti v jeho výrokoch („Maximen und Reflexionen“), prírodovedne-naturfilozofických spisoch, rozhovoroch a listoch.
Goetheho v užšom zmysle filozofický vývin viedol od odmietnutia školskej filozofie v lipskom období, k prebudeniu jeho vlastného filozofického myslenia v štrasburskom období, a odtiaľto k naturfilozofickým štúdiám prvého weimarského obdobia v konfrontácii s Platónom, novoplatonizmom, G. Brunom a predovšetkým so Spinozom. Po ceste v Taliansku sa sústredil na učenie o farbách a komparatívnu morfológiu (porovnávacie tvaroslovie) a zásadnú diskusiu so Schillerom.
