Slovami prekladateľky
Francúzskeho dramatika a prozaika, pôvodne profesora filozofie, Érica-Emmanuela Schmitta (nar. 1960), som ešte pred rokom vnímala predovšetkým ako autora úspešných komédií, ktorý svojím inteligentným humorom dokázal osloviť aj slovenského diváka (napríklad v divadelných inscenáciach Malé manželské zločiny, Oskar a dáma v ružovom alebo v televíznej inscenácii Voľnomyšlienkar). Zaujal ma aj jeho k tolerancii nabádajúci príbeh Pán Ibrahim a kvety koránu (Monsieur Ibrahim et les fleurs du Coran), úspešne sfilmovaný s O. Sharifom v hlavnej úlohe, ako aj úsmevná poviedka Tuctová Odette (Odette Toulemonde), ktorú sám preniesol na filmové plátno. Priznám sa, že príbeh obyčajnej ženy, ktorej stretnutie s jej obľúbeným románopiscom osudovo zmení život, sa mi zdal spočiatku neskutočný a trochu aj gýčový. Až kým sa mi nedostal do rúk román Evanjelium podľa Piláta, ktorý É-E. Schmitt zdramatizoval a uviedli ho v parížskom divadle Théâtre du Petit Montparnasse. Po prečítaní tohto románu a najmä po zhliadnutí záznamu jeho dramatizácie, som bola rozrušená aj dojatá. Hlboko na mňa zapôsobil filozofický rozmer diela. Príbeh Ježiša Krista, jeho ukrižovania a zmŕtvychvstania, ma tentoraz oslovil inak, bezprostrednejšie a naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Prenasledovala ma myšlienka, že svoj zážitok si nesmiem nechať iba pre seba. Bolo to v období ťažkej životnej skúšky, keď som po strate blízkeho človeka začala strácať pôdu pod nohami, pochybovať a klásť si otázky, aké si v konfrontácii s utrpením a so smrťou kladie väčšina ľudí vrátane kresťanov. V jednom rozhovore sa autor zmieňuje o listoch, v ktorých mu vďační diváci píšu, ako sa im po zhliadnutí Evanjelia podľa Piláta zmenil život, dostalo sa im milosti a uverili. Ja som É.-E. Schmitttovi nenapísala. Možno to raz urobím. Možno mu napíšem, že mi svojou hrou pomohol postaviť sa opäť na nohy. Dôležitejšie sa mi zdalo hru preložiť a podeliť sa so slovenskými divákmi o radosť, ktorá ma sprevádzala aj počas náročnej práce na preklade. Ďakujem divadlu a.ha, že sa v tomto období bezbrehej komercie a lacnej zábavy odhodlalo zaradiť do svojho repertoáru jednu z najosobnejších a zároveň najosobitejších hier É.-E. Schmitta na tému mystickej noci a osvietenia, rozumej obrátenia na vieru. Svojím počinom posunulo Slovensko medzi prvé krajiny, kde sa divák môže aspoň na chvíľu dotknúť najväčšieho tajomstva v dejinách ľudstva.
Juliana Sataniková